15/ TVORBA REALITY, SMRŤ A NEKONEČNOSŤ

Už v roku 2001 ruský generál predniesol na bezpečnostnom zasadnutí generálneho štábu Ruska informáciu, že ľudstvo je pred bránami používania „božských“ technológií, ktoré nám umožnia napodobniť prácu ,,Boha“. Čo tým myslel? Dnes sa úroveň tejto technológie pomaly derie z utajenia na povrch a v informačnom poli sme schopní postupne rozoznávať technológie budúcnosti. Elon Musk vravieva často o telepatií, Číňania o umelom Slnku, a Rusi už vo svojom obrannom priemysle začali používať hypersonické rakety s jadrovým pohonom novej generácie - dovolím si tvrdiť s využitím nového poznania - poznania antigravitácie. Dôležitosť zdieľania, vyhodnocovania informácií a spájanie výkonu našich zariadení, sme si plne uvedomili pri experimentovaní s našou umelou inteligenciou. Tento boom vo vyhodnocovaní našich dát odpovedal na mnohé, predtým nezodpovedané otázky, toto uvedomenie nám prehodnotilo priority v obchodovaní na finančnom trhu, kde hlavným artiklom budúcnosti sa odrazu „prekvapivo“ stali informácie a obchod s výpočtovým výkonom. Elita našich najschopnejších ľudí dospela k poznaniu základného princípu fungovania nášho sveta.

(Viac k téme technológie budúcnosti tu: https://www.projektz.sk/news/a11-technologie-buducnosti/ )

 

ROZDIEĽ MEDZI ĽUĎMI A ZVIERATAMI

 

V dnešnej dobe sa často pripomína ľuďom experiment etológa J. B. Calhouna o myšacom raji, v ktorom ukazuje na postupné deštrukčné správanie sa myší pri vytvorení podmienok blahobytu. Určite ste o ňom už počuli. Tendenčne sa uvažuje o možnom súvise s ľudským správaním a teda účelovo sa ukazuje na nemožnosť dosiahnutia utópie medzi ľuďmi. Osobne ma tento typ úvah uráža a to z jedného jednoduchého dôvodu – veď my predsa nie sme myši! Porovnávať ľudskú úroveň uvedomenia s tou zvieracou je absolútne nesprávne už len v základe, preto akákoľvek nadstavba úvah je falošná a zavádzajúca. I keď sa nám môžu zdať niektorí ľudia svojim správaním ako zvieratá, zrejme ich ešte dobieha ich zvieracia minulosť, akýkoľvek človek má väčší potenciál v uvedomení ako ktorákoľvek myš, alebo ako ktorékoľvek zviera. Na Zemi žijeme medzi rôznymi úrovňami vedomia (rastliny, zvieratá, ľudia), práve naša interakcia s nimi, kontrast medzi nami a nimi, nás má posunúť k uvedomeniu si vlastnej úrovne, k vlastnej ľudskosti. Naša schopnosť spolupracovať, porozumieť si a pochopiť princíp jednoty vo výsledku privedie náš druh do „novej“ abstraktnej úrovne – úrovne Boha. Výzvou 21.storočia bude plošne zdvihnúť uvedomenie (morálku) ľudí pomocou moderných technológií, pomocou kontrastu dopustenia, aby sme sa vyhli zvieraciemu osudu, aby sme sa spoločne stali tvorcami vlastnej reality.

(Viac o výzve píšem tu: https://www.projektz.sk/news/15-vyzva-21-storocia/ )

 

ĽUDSKÝ POTENCIÁL

 

Na chvíľku si skúste svet predstaviť ako oceán energie, neustále meniaci sa oceán energie. Všetko okolo vás, a vo vás je energia, nie ste umiestnení v oceáne, ale ste priamym rozšírením tohto jedného oceánu energie. Pýtam sa, čo ste vy, čo dokážete v reálnom čase myšlienkami meniť tvar tejto energie? Skúste sa pohnúť, skúste presunúť šálku s čajom. Pozrite koľko úrovní vedomia to dokáže tiež (rastliny, zvieratá). V čom tkvie rozdiel? V porozumení si, v spolupráci, v kapacite prenášaných informácií. Základ máme všetci rovnaký, a to každá jedna úroveň, a tým základom je vedomie, avšak rozdiel uvedomenia je v kooperácií, v spájaní sa, v porozumení si, vo využívaní zdieľaných skúseností a v rýchlosti šírenia informácií. Ľudia majú výhodu nad inými druhmi práve v komunikácií, použitím jazyka. Technológiou máme potenciál túto našu schopnosť - vymieňať si informácie, zdieľať naše skúsenosti, porozumieť si - rádovo znásobiť, zrýchliť. Kto prví „spojazdní“ technológiu telepatie, ten veľmi rýchlo zjednotí ľudstvo a privedie ho do blahobytu.

(Viac k téme jazyk: https://www.projektz.sk/news/jazyk/ )

 

DEŠTRUKČNÝ MÓD

 

Dovtedy budeme odkázaní na manuálny spôsob spájania sa, porozumenia si a spolupráce. Úroveň našej komunikácie, schopnosť koordinovať sa, riadiť, priamo ovplyvňuje stav našej reality. Treba si totižto uvedomiť, že každá autonómna vedomá jednotka má schopnosť modifikovať nielen svoj priestor, ale priamo aj priestor vo svojom okolí. Vyslovene sme tvorcami spoločnej reality. My ľudia, najuvedomelejšie „jednotky“ na planéte, sme predurčení k manažmentu, k riadeniu celej planéty. My určujeme líniu rozvoja na Zemi všetkým nižším vedomím bytostiam. Našu úroveň uvedomenia vidíme na aktuálnom stave života na planéte. Svojou nedbalosťou, nevedomosťou/hlúposťou sme dosiahli hranicu biologicko-environmentálnej katastrofy. Naša neustála snaha centralizovať riadenie, centralizovať moc, snaha vytvárať elity vyvolených, je absolútne nesprávna a nekompatibilná so životom, je to priam nastavenie deštrukčného módu. Ak budeme aj naďalej svoje vedomosti o riadení zdieľať len medzi elitou a nerozšírime ich plošne medzi obyvateľstvo, veľmi rýchlo spôsobíme zánik našej civilizácie, zánik života na Zemi. Zem časom dobehne osud Marsu.

Prioritou dnešných čias je práve decentralizovať riadenie ľudí. Ľudia musia dospieť, musia sa vedieť rozhodovať sami, aby každý jeden z nás pozitívne vplýval na svoje okolie, v ktorom sa práve nachádza. Musíme sa vedieť koordinovať, spolupracovať, spájať sa, aby sme dopomohli menej vedomím k uvedomeniu, k múdrosti, k vzdelaniu. Svojím spoločným úsilím sme schopní zastabilizovať nepriaznivú situáciu. Svojou kreativitou, sústredenosťou a tvorbou sme schopní vypnúť deštrukčný mód.  

(Viac k téme riadenia spoločnosti: https://www.projektz.sk/news/riadenie-spolocnosti/ )

 

TVORBA REALITY

 

Sme totižto vo svojej podstate bohovia a dokážeme úplne všetko, čo sme schopní si predstaviť. Sme schopní napájať sa na spoločnú sieť a sťahovať spoločné zdieľané dáta potrebné k vyriešeniu akejkoľvek situácie v našom okolí. Ak ste veriaci, „prosím“, prestaňte konečne chápať slovíčko Boh ako entitu, ako osobu, začnite slovíčko chápať ako slovo INTERNET (obrazne). Boh je neurónová sieť tvorená bohmi, inak, vedomie je tvorené sieťou vedomí, inak, priestor je fraktálne rozparcelovaný na x,y,z priestorov, inak, nie sme kvapka v mori, ale sme more v jednej kvapke. Pochopenie JEDNOTY je základ, od ktorého sa musíme všetci odraziť.

 

ČAS

 

Pre správne pochopenie podstaty fungovania našej tvorby reality je najdôležitejšie pochopiť pojem času - prítomný okamih/reálny čas. Žiadny iný čas totižto neexistuje, ani minulosť, ani budúcnosť. Svet chápte ako neustále meniace sa pole energie - v reálnom čase - non-stop. Všetko sa mení, všetko sa hýbe a všetko sa to deje neustále. Žiadny okamih nie je rovnaký, žaba, ktorá vyskočí, nie je tá istá žaba, ktorá dopadne (v absolútnej úvahe). Minulosť a budúcnosť sú naše konštrukty vytvorené našimi schopnosťami. Schopnosť pamätať si vytvára minulosť, schopnosť predstaviť si vytvára budúcnosť. Naše schopnosti sú našimi pomocnými nástrojmi tvorby, kde pamäť nám umožňuje poučiť sa z prežitého, zatiaľ čo predstavivosť nám umožňuje plánovať ešte neexistujúce. Všetko, celá naša tvorba prebieha vždy v prítomnom okamihu a vždy na ňu vplývajú okolnosti neustále meniaceho sa prostredia – neustále meniaceho sa oceána energie. Tvorbu reality, dosahovanie cieľov, vplývanie na prostredie, preto vždy chápte ako proces, ako dynamický prebiehajúci proces neustále reagujúci na „vonkajšie“ okolnosti.

 

PER PARTES

 

Pre lepšie vysvetlenie vám uvediem príklad. Predstavte si, že vašim cieľom je dostať sa s autom do druhého mesta. Na to, aby sa vám úloha podarila, a bezpečne ste sa dostali do cieľa, musíte reagovať na veľké množstvo podružných (vedľajších) cieľov vychádzajúcich vždy z prítomnosti. Vymenujem len pár, tak napr. musíte otvoriť dvere na aute, naštartovať auto, zošliapnuť spojku, zaradiť spiatočku, vycúvať, zabrzdiť, zošliapnuť spojku, zaradiť prvú rýchlosť a rozbehnúť sa smerom, ktorý vám určuje komunikácia. Za svojim cieľom nikdy nejdete priamo, vždy musíte manévrovať. Na križovatke musíte zastaviť, dať prednosť, a opäť sa vydať správnym smerom k druhému mestu. Determinovať udalosť vášho presunu môžeme do najmenších detailov, ale načo, stačí pochopiť princíp, že základom tvorby reality je vedomá reakcia na prítomný okamih. Úspešné dosiahnutie akéhokoľvek cieľa vyžaduje vykonať celý rad krokov v správnom poradí, skrátka vždy reagovať v reálnom čase na konkrétnu situáciu. Za žiadnym cieľom sa netreba ponáhľať, nesmieme preskakovať kroky, vždy je potrebné sústrediť sa na prítomnosť a krok za krokom, postupne, ísť za svojim cieľom, v opačnom prípade nám hrozí zlyhanie riadenia procesu s neželanými dôsledkami. Klasickým príkladom nezvládnutia uriadenia prebiehajúcej situácie v živote je, keď sa ponáhľate ráno do práce, a zabuchnete si kľúče v byte. Váš hlavný cieľ, dostať sa do práce, v dôsledku zanedbania podružného kroku sa odrazu oddiali a objaví sa nový hlavný ciel, získať kľúče z bytu. Jeden malý podstatný detail dokáže na seba naviazať veľké množstvo neželaných udalostí a v konečnom dôsledku vaša nesústredenosť môže zapríčiniť, že o prácu nakoniec prídete.

 

CVIČENIE PRÍTOMNOSTI A ORGANIZÁCIA ČASU

 

Absolútnym základom k úspechu tvorby je prítomnosť. Musíme sa naučiť byť sústredení na daný moment, reagovať na danú chvíľu spôsobom, ktorý nás krok po kroku privedie úspešne do želaného cieľa. Túto schopnosť vieme vytrénovať podobne, ako ktorúkoľvek inú vlastnosť, stačí si ju len uvedomiť. Dnes už existuje celý rad meditácií, cvičení a modlitieb, ktoré nás učia byť pozorní/sústredení/prítomní, avšak tentokrát nie je potrebné vyhľadávať cudziu pomoc, tentokrát ide priamo o nás, preto úlohu hravo zvládneme aj sami, kdekoľvek sa nachádzame. Stačí ak začneme systematicky preciťovať prítomný okamih. Vždy keď si spomenieme na to, že máme byť sústredení, vypnime myšlienky na minulosť a budúcnosť a začnime si všímať len daný moment, v ktorom sa práve nachádzame. Dýchanie, vône, farby, tvary, zvuky, atď. všetko okolo nás a v nás. Možno v tomto stave spočiatku vydržíme len chvíľu a opäť nás naše myšlienky na minulosť a budúcnosť strhnú do automatického módu, ale to nevadí, neustálym opakovaním cvičenia budeme postupne schopní predlžovať dobu našej sústredenosti. Nebojme sa cvičenie opakovať a vykonávať popri akejkoľvek našej inej činnosti, cvičenie nás totiž nerozptyľuje, ale naopak, pomáha nám nakopávať našu sústredenosť, našu pozornosť, preto ak cvičenie správne chápeme, praktizujeme, nehrozia nám pri ňom chyby v riadení.

Začnime si efektívne organizovať čas. Vyhraďme si čas na myšlienky z minulosti, aby sme sa vedeli neustále zdokonaľovať z vlastných prežitých skúseností, vyhraďme si čas na budúcnosť, aby sme pomocou svojej predstavivosti vedeli plánovať ďalšie kroky, a vyhraďme si čas na prítomnosť, aby sme v priebehu realizácie naplánovaných krokov eliminovali chyby, ktoré môžu vzniknúť vďaka neustále meniacemu sa priestoru energie okolo nás. Nemiešajme tieto kategórie počas dňa. Do minulosti a budúcnosti sa ponárajme iba vtedy, ak sa nachádzame v relatívne stabilnej situácií, najlepšie počas odpočinku, alebo v prestávkach našej aktívnej realizácie. Vyhneme sa tak problémom vychádzajúcich z nesústredenosti.

(Eckhart Tolle o problematike napísal knihu: https://www.najlacnejsie-knihy.sk/kniha/sila-pritomneho-okamihu.html )

(Hudobná skupina Elán pochopila tému dávnejšie: https://www.youtube.com/watch?v=KKF1e3TGwQA )

 

INDIVIDUÁLNA VS. KOOPERATÍVNA TVORBA

 

Sami sme schopní priamo ovplyvňovať priestor v nás a okolo nás, preto ak máme ambíciu meniť seba, alebo priľahlé okolie, správnym tréningom vieme úplne všetko, čo si dokážeme predstaviť, avšak ak by sme mali ambíciu meniť širšie okolie, širšiu oblasť neustále meniacej sa energie, potom sme odkázaní na spoluprácu v rámci širšieho vedomého kolektívu. Výsledný stav nášho sveta sa rovná neustálej interakcií medzi autonómnymi vedomiami v každom okamihu. Spoločným úsilím sme schopní vedome meniť celú časť nášho životného priestoru. Sme schopní sa stať manažérmi (bohmi) nielen nášho života, ale aj života nižších foriem, a i keď sa každý vyberáme inou záujmovou cestou, sústredíme sa na inú oblasť, vedomosť o jednote, nás musí smerovať a korigovať. Uvedomenie si jednoty ruší naše akékoľvek deštrukčné správanie sa, bez ohľadu na osobné záujmy. 

( Viac o princípe píšem tu: https://www.projektz.sk/news/propaganda/ )

 

STRACH

 

Najväčším nepriateľom našej tvorby je strach. Existuje viacero typov strachov, ktoré nás spomaľujú, obmedzujú, ktoré nám bránia k spolupráci, k spoločnému efektívnemu vedomému žitiu. Vychádzajú z podstaty našej úrovne, z pudov našich tiel. Máme v sebe naprogramované pudy, ktoré nás v čase nevedomosti intuitívne nútia k rozmnožovaniu sa a k sebazáchove. Náš počet je totiž rozhodujúci vo zvýšení tvorivého výkonu nášho druhu, v množstve zdieľaných informácií a v uvedomení sa. Uvedomelí ľudia sa nemajú dôvod čoho báť, sami sú tvorcami vlastnej reality, sami sú „bohovia“. Medzi najväčšie strachy, ktorým za život čelíme a môžeme ich intenzívne pociťovať, je strach z nepoznaného a strach zo smrti. Častokrát kvôli nim podriaďujeme naše správanie sa a vplývanie na realitu okolo nás. Sme vydieraní strachom. Bezdôvodne.

 

SMRŤ

 

Pretože pokiaľ chápeme naše telá ako biologické „prístroje“ a náš mozog ako sofistikovanú „anténu“, ktorá má za účel prepájať naše spoločné vedomie s našimi rôznymi telami - prístrojmi, kde prichádza neustále k odosielaniu a prijímaniu informácií, k interakcií, potom sa nemáme absolútne čoho báť. Smrťou o vedomie neprídeme, prídeme len o prístroj - dočasne. Nikdy nestratíme vedomie, pretože my sme to vedomie. Nemýľme si stratu vedomia napríklad pri odpadnutí, alebo operácií, v skutočnosti neprichádza k doslovnému odpojeniu sa od vedomia, ale len odpojenia konkrétnych receptorov v mozgu – v anténe. Buď ide o obranný mechanizmus tela, alebo riadené manuálne odpojenie špecifických oblastí mozgu. Na vedomie sme napojení neustále, pokiaľ sa naše prepojenie preruší, nastáva smrť. My sme jedno vedomie napojené na neskutočné množstvo zariadení rôznej úrovne. Obrovská sieť zariadení vytvára náš fyzický svet. Rozdielna poloha v priestore nám vytvára rôzny uhol pohľadu, predurčuje nás k rôznym skúsenostiam, definuje nám rôzne priority, vytvára nám ilúziu rozmanitosti... Vedomie a priestor treba chápať ako jedno a to isté. Fyzický svet si predstavte ako neustále sa meniace pole energie určené priestorom, určené vedomím. Vedomie/priestor sa fraktálne delí, toto delenie vytvára autonómne oblasti – vedomia/priestory – rôznych úrovní, rôznych mierok. Stratou svojho tela neprídeme o vedomie, len nastane zmena v konkrétnej časti poľa energie, v konkrétnej časti priestoru. Tieto zmeny prebiehajú neustále v reálnom čase, v celom priestore.

Smrti sa netreba báť, len ju treba správne pochopiť, aby sme pochopili náš účel na tomto svete. Pochopili, že sme vedomia, bohovia, tvorivé bytosti, ktoré vedia modifikovať pole energie, svoj, ale aj priľahlý priestor, a pretvárať ho na svoj obraz v reálnom čase. Naše mozgy sú prepojením medzi nehmotným a hmotným, vedomím a energiou, úlohou ktorých je neustále získavať skúsenosti z nových situácií a odosielať ich do spoločnej databázy, ktorá sa neustále zväčšuje. Vesmír sa neustále zväčšuje.

Je veľký predpoklad, že práve po smrti, po odpojení vedomia od nášho prístroja, sa naša pozornosť upriami na túto obrovskú knižnicu zdieľaných informácií a budeme môcť nahliadnuť do akejkoľvek oblasti nášho záujmu. Čokoľvek na čo upriamime pozornosť nám bude odhalené. V tomto svete sa nič nedá skryť, nič sa nedá utajiť. Povráva sa, že najhoršia smrť je z vystrašenia, z jednoduchého dôvodu, prvé na čo upriami vaše vedomie po smrti pozornosť, bude strach, teda sa vám vyjavia všetky možné nepríjemné situácie, zažijete emočné peklo.

 

ODOLNOSŤ VOČI STRACHU

 

Aby sme sa tejto agónií vyhli, je dobré naučiť sa, počas života, nebáť sa. Opäť sme schopní posunúť hranicu nášho strachu vedomím cvičením. Tentokrát na to využime svoje sny. Možno sa vám stáva, že mávate nočné mory, také sny, z ktorých sa chcete rýchlo prebudiť, z ktorých sa rýchlo prebúdzate, prípadne môžete trpieť aj spánkovou paralýzou. Využite tieto nepríjemnosti k tréningu odolnosti voči strachu. Ako? Jednoducho, nech sa vám zdá čokoľvek, nech sa vám sníva akýkoľvek nepríjemný sen, snažte sa ostať pokojný a nechajte dej plynúť bez snahy o jeho ukončenie. Buďte iba vedomím pozorovateľom týchto stavov a nijak nereagujte na nočné mory. Nič sa vám nemôže stať, ste len pozorovateľ a predpokladám, že ste pozorovateľ určitých situácií vychádzajúcich zo spoločnej databázy. Nielenže precítite zaujímavé udalosti, možno priamo budete svedkom aj prechodu medzi životom a smrťou (pokiaľ vás napríklad niekto v sne zastrelí.. atď.), ale časom sa stane, pokiaľ sa vyrovnáte svojmu strachu, že nočné mory a paralýzy zmiznú.

Netreba sa ničoho báť, každá situácia v živote sa dá vedome zvládnuť, každá situácia v živote je taká aká je. Strach sa väčšinou využíva pri snahe represívneho priameho riadenia spoločnosti. Len hlupáci využívajú riadenie strachom (inak skrátka riadiť nevedia) a len hlupáci ilúzií strachu podľahnú. Vedomý človek vie pochopiť princíp prepojeného sveta, vie sa definovať a vie nechať daný moment momentom, bez zbytočnej proti reakcie. Vie to preto, pretože si uvedomuje nekonečnosť svojej existencie.

 

NEKONEČNOSŤ

 

Zákon zachovania energie: „Energia nevzniká, nezaniká, len sa neustále premieňa.“ (Presne ako prítomný okamih.)

 

ZÁVER

 

Už na prelome milénia ľudstvo dospelo k pochopeniu svojej existencie. Dnes sme vo svete svedkami masívneho uvedomovania širšieho obyvateľstva. Dvoma spôsobmi, informovaním a konfrontovaním. Je na nás, do akého štádia dopustenie nepriaznivých situácií necháme zájsť. Ak sa budeme naďalej kŕmiť strachom, čaká nás agónia, ktorá nás nakoniec preberie z nevedomosti, ak sa strachu vzoprieme vedomím konaním, vedomím vplývaním na svoj priestor ,a aj na priestor okolo nás, doba dopustenia bude minimálna. Stojíme pred bránami zlatého veku.

 

Juraj Tušš