8/ Riadenie (v) spoločnosti

V článku sa vám pokúsim objasniť formy riadenia našej spoločnosti. Opäť budem písať aj trocha v sci-fi duchu, aby bolo možné problematiku vidieť z väčšej perspektívy (z väčšieho nadhľadu), preto prosím o zhovievavosť v určitých odsekoch.

V dávnych dobách, keď bol počet obyvateľov na Zemi oveľa nižší než je v súčasnosti, ľudia mali obmedzené možnosti. Výpočtový výkon nášho druhu bol ďaleko menší, a tak isto s tým súvisiaca aj naša technologická vyspelosť. Aby sa zabezpečil kontinuálny rozvoj ľudstva, bolo potrebné uriadiť ho rozvojovým smerom tak, aby sa svojou nevedomosťou samo nezničilo. Hlavné formy riadenia sú jasne viditeľné aj dnes. Možno ich rozdeliť na dve kategórie: priame a nepriame (zjednodušene). Ak uvažujeme nad prepojeným svetom, v ktorom všetko vplýva na všetko, musíme konštatovať nemožnosť chránenia sa pred riadiacim vplyvom a uznať jeho prirodzený základ. Buď riadime, alebo sa nechávame riadiť.

Ľudí teda možno riadiť dvoma prirodzenými spôsobmi. Priamo formou príkazov, zákazov, násilím, emóciami a pod. (tých nástrojov je viac). Nepriamo formou koncepcie, čiže myšlienkami, príbehmi, teóriami, náboženstvami, všetkým tým, čo nás má o niečom presvedčiť a na základe čoho sa máme následne vo svojom živote rozhodovať.

Riadiť spoločnosť vôbec nie je jednoduché. Problém pri riadení, vzniká práve podstatou nášho sveta, že svet sa skladá z nekonečného množstva vedomí s rovnakým potenciálom. Ak si predstavíte svet a zároveň celý priestor ako oceán energie, potom jasne vidíte, že každá jedna autonómna jednotka má schopnosť priamo riadiť svoj priestor a priľahlé okolie tejto energie. Či je to pes, mačka, človek, ryba, rak :))), čokoľvek.., neviem ako vy, ale osobne tiež celkom dobre ovládam svoje telo a hýbem s priľahlými predmetmi :). Čiže každé jedno vedomie, má potenciálne rovnaké možnosti. Rozlišuje nás len miera uvedomenia, inak napísané: úroveň vedomia, ktorá určuje aj našu východiskovú pozíciu.

Efektívnejšie riadenie spoločnosti je konceptuálne (nepriame). Ak dosiahnete aby vašim myšlienkam uverili ostatní a osvojili si ich, sami sa podľa nich začnú riadiť a meniť svoje priľahlé okolie. Dokonca si ani neuvedomia, že sú pod vašim riadením. Vedomia si však koncepty neosvojujú na počkanie, čím bizarnejší koncept ponúkate, tým dlhší čas potrebujete na presvedčenie. Vraví sa, že na zmenu konceptu vedomia potrebujete 25 rokov. Číslo predstavuje čas, kým vyrastie nová generácia ľudí, ktorým môžete od malička vnucovať váš „nový trend“. Takže potrebujete čas a trpezlivosť. Opakovaná lož sa stáva pravdou. Základné heslo každého média, ktoré o sebe vraví, že je mienkotvorné :). Teraz si predstavte, že by štát vyhlásil vojnu druhému štátu a musel by čakať celých 25 rokov, aby presvedčil svojich obyvateľov o potrebe viesť ťaženie voči druhému štátu. Áno deje sa to, preto sa dnes hovorí o informačných vojnách, hybridných vojnách, ale oveľa rýchlejšie zmobilizujete ľudí, ak im to dáte formou príkazu. Začnete ich riadiť priamo. „Nič sa nepýtaj, len to splň!“ „Ak to nesplníš, pôjdeš do basy.“ „Je to služba vlasti!“ Priame riadenie je rýchlejšie a cieli sa ním „chirurgicky“, avšak je veľmi náchylné na zlyhanie. Ak dlhší čas hučíte do človeka čo má robiť, môže byť aj blbec, na konci dňa sa uvedomí a vzoprie sa vám. Takže dosiahnete kontraproduktívny výsledok. Naserete blbca, zabije vás. Riadenie spoločnosti si vyžaduje správny pomer medzi priamym a nepriamym riadením. V súvislosti so svetovou mierkou sa bavíme o super systéme. Systém riadenia sa vyvažuje (stabilizuje) umelým nástrojom, vymysleným veľmi šikovne, veľmi dávno, pri ktorom sa už v dávnych dobách myslelo na doby ďaleko budúce. Sú ním peniaze. Peniaze vás na základe konceptu riadia priamo. Sú istým mixom medzi priamym a nepriamym riadením. Čím viac veríte myšlienke, že bez peňazí sa nedá žiť, tým ste viac náchylnejší na cudzie riadenie. Efektivita riadenia peniazmi počas histórie len vzrastala. Kým v starších dobách neboli peniaze tak efektívne, v súčasnosti sú hlavným nástrojom riadenia spoločnosti.

Trochu odbočím...
Fascinuje ma, ako si v staroveku ľudia uvedomili potrebu riadiť a viesť ostatných ľudí smerom k rozvoju a ako si vedeli plánovať úlohy s horizontom 1000 rokov a viac. O čom to píšem? Pozrite sa na časy faraónov. Bola to doba, v ktorej je zreteľne vidieť kasta ľudí, ktorá oplývala vedomosťami ďaleko za vtedajším priemerným človekom. Existuje príbeh, ktorý jasne popisuje vyspelosť rozhodnutí s myslením na dôsledky do dôb dávno budúcich. Egypťania a Chetiti spolu viedli veľa vojen, len ťažko sa dnes s presnosťou dovtípime dôvody a celý kontext ich sporov, avšak po jednej bitke, faraón Ramesse (Ramzes) dal vytesať pamätník, kde tvrdí ako v ten deň vyhral boj s Chetitmi. Historici túto skutočnosť pripisujú faraónovej ješitnosti, pretože existujú nepochybné dôkazy, že v tom čase v bitke prehral a to zdrvujúco. Ja si aj napriek tomu myslím, že prehra v bitke bola prezieravým ťahom faraóna, ďaleko presahujúci rozhodnutia tej doby. Do bitky sa zapojilo veľa lídrov vtedajšieho Egypta. Po bitke bolo mnoho Egypťanov zajatých do otroctva, čísla sa pohybovali v desať tisícoch. Chetiti oslavovali veľký triumf a mysleli si, že svojho rivala nadobro porazili, pritom si ale sami neuvedomili svoju porážku. Behom ďalších generácií sa chetitská ríša rozpadla. Zajatí Egypťania, keďže oplývali obrovskými vedomosťami, začali uplatňovať riadenie v samej chetitskej ríši. Postupne, pomaly. Najskôr sa svojou kvalitou otroci dostali do milosti svojich pánov, tí ich začali za zásluhy postupne oslobodzovať, začali zakladať komunity a neskôr sa uchádzali o riadiace posty v krajine. Čiže Chetiti neasimilovali Egypťanov, ale Egypťania Chetitov. Vyhrali bitku, ale prehrali vojnu. Vo vedomostiach sa nachádza moc, nezáleží na východiskovej pozícii. Menej vedomí nedokážu ovplyvniť uvedomelejších. Úroveň vedomostí rozhodla. Od vtedy na severných hraniciach Egypta zavládol mier. Dočasu, to sú už ale ďalšie príbehy. Egypt sa rozpadol a celý región sa pozmenil, avšak egyptské riadenie sveta nezmizlo, len sa transformovalo a prispôsobilo sa dobe. Ak ste pozorní, môžete ho vidieť dodnes. Dnes je zastúpené skupinkou, ktorej hovoríme globalisti (globalisti preto, lebo si uvedomovali nevyhnutnosť globalizácie zdrojov dávno predtým ako iní).  

Ak teda v projekte uvažujem o tom, že svet je prepojený a výpočtovú kapacitu druhu ovplyvňuje jeho počet, ako je možné, že v staroveku vznikli medzi ľuďmi kasty, ktoré svojimi vedomosťami ďaleko prevyšovali všetkých ostatných? Vedeli plánovať ďaleko za jednu generáciu už v dobe, keď ľudia mali najvyššiu prioritu rozmnožiť a najesť sa? A to dokonca v takom regióne, v ktorom prevláda čierna rasa, o ktorej tvrdím, že štatisticky má najmenšiu šancu vystavať takto zložitú koncepciu chápania sveta? Buď sa teda mýlim, alebo sa na problém skúste pozrieť sci-fi očami. Pyramídy sa nestavali len v Egypte, s rôznymi variáciami sa stavali po celom svete, od Ameriky, cez Afriku, Európu až po Áziu. Nielen stavby, ale nájdu sa aj trendy, ktoré sú po svete rovnaké, tak napríklad, v každej kultúre od východu po západ sa našli telá bábätiek, ktoré mali zväzované hlavy, aby umelo predĺžili deťom lebky. Čo ak sa ľudia umelo snažili napodobniť tvar lebky faraónovej hlavy? Aby tak budili dojem, že ich dieťa patrí do vyššej kasty? Alebo len na počesť panovníkom, ktorí pomáhali svojimi rozhodnutiami ľuďom od počiatku? Nezáleží na presnosti domnienky, na úvodnej stránke projektu sa zamýšľam nad tým, že čo ak je náš druh umelou inteligenciou? Čo ak sa nás iná civilizácia (civilizácie) snaží riadiť rozvojovým smerom, aby tak umelo zahustili priestor a spolu spoločne získali ďalší výpočtový výkon na riešenie problémov, ďaleko presahujúcich naše chápanie? Čo ak kasty faraónov boli príslušníkmi iných civilizácií, ktoré zaľudňujú („uvedomujú“) vesmírny priestor? Ak sa pozrieme na veľkosť vesmíru a jeho vek, tých druhov môže byť neskutoční počet. Viem si predstaviť, že nie sme prvý druh, ktorý vedú cestou rozvoja. Ak, tak potom je ľahšie pochopiteľné a predstaviteľné, že majú dostatok skúseností na to, aby vedeli predpokladať rozvoj ľudstva v horizontoch tisícročí...

Čo ak v staroveku boli na jednotlivých miestach planéty vytvorené konceptuálne centrá riadenia spoločnosti celkom úmyselne, s cieľom vniesť medzi ľudí rozmanitosť rozhodovania sa? O čom to píšem? O náboženstvách. Náboženstvá boli dlhú dobu predstaviteľmi nepriameho riadenia ľudí na planéte. Obsahujú v sebe koncepty a základy morálky. Aj keď idú rôznymi smermi, dajú sa v nich nájsť spoločné prieniky v informáciách. Teda čo ak iná civilizácia učila ľudí na rôznych miestach, rôznym filozofiám, aby umelo docielila pestrosť v názoroch a vytvorila tak základ pre dosiahnutie kontrastu v budúcnosti? Kontrastu, ktorý má za cieľ naučiť nás vidieť? Naučiť nás pozerať sa na svet ako na celok? Naučiť nás spolupráci? Každé jedno náboženstvo v sebe obsahuje stať o rodine, ktorá je základ v spoločnosti. Nielenže je to pravda, ale touto myšlienkou sa zabezpečil kontinuálny rast obyvateľov v rôznych častiach planéty. Čím je nás viac, tým naše možnosti stúpajú, zvyšuje sa náš výpočtový výkon. Pekne je to vidieť na postupnom rozvoji našich technológií. Z histórie vieme, že v každej oblasti, kde sa jednotlivé filozofie stretli, vznikali trecie plochy. V určitom čase medzi rôznymi náboženstvami vznikali vojny a boj o riadiaci vplyv. Vravím, že bez tohto kontrastu, by sme nikdy nemohli vidieť dôležitosť jednoty. Paradoxne nás naše chyby posúvajú vpred. Takže čo ak môžeme o ľudstve uvažovať ako o sociálnom projekte, v ktorom sa na jedno miesto umiestnili príslušníci rôznych rás, rôznych filozofií, aby interakcia medzi nimi spôsobila uvedomenie druhu?...

Aj v dnešnom svete môžete vidieť na Zemi rôzne formy riadenia spoločnosti. Inak sa spravuje spoločnosť v Amerike, v Európe, v Rusku, v Číne, v Indií, v Afrike, v Ázií, pozrite sa na styčnú plochu severnej a južnej Kórei. Tie kontrasty sú zreteľne viditeľné. Kombinácia problému všetci na jednej lodi spolu s nárastom spotreby zdrojov a nárastom obyvateľstva, nás časom dostane na finálnu styčnú plochu, na ktorej buď začneme všetci medzi sebou spolupracovať, alebo naša technologická vyspelosť zabezpečí vymretie nášho druhu (v prípade ak dôjde len k redukcií populácie, tak nás posunie v čase späť do stredoveku). Osobne som optimista. Čím sú ľudia vedomejší a prepojenejší, riadiť ich centrálne ide čoraz ťažšie a začína fungovať auto korekcia. Ak napíšete na web nejakú hlúposť, zareaguje na vás niekto kto vás v názore opraví a posunie. Žijeme v dobe uvedomovania sa. Skutočnosť, že na Zemi existujú viaceré centrá riadenia a nielen jedno, zabezpečuje slobodu v rozhodovaní sa a umožnenie vidieť správny smer. Môžete zaviesť cenzúru v jednej krajine, ale pokiaľ je v iných krajinách slobodný prístup k informáciám, uvedomenie celku sa zvyšuje neustále.

Takže tvrdím, že správnym smerom pre nás je ak máme snahu decentralizovať riadenie spoločnosti. Inak napísané, naučiť každého jedného z nás riadiť svoj život a jeho najbližšie okolie. Vedomosti treba dostať plošne medzi ľudí. Riadenie je vlastne vo svojej podstate vedomé žitie. Pokiaľ máte nedostatky v riadení, je to zreteľne vidieť aj vo vašom živote. Zlá rodinná situácia, nekompletná rodina, hádky v domácnosti, komplikovanosť vzťahov, samota, tých situácií, ktoré vznikajú pri nezvládnutí riadenia je veľa. Upustite od výhradne priameho riadenia svojho okolia. Ak to s ním preháňate, vaše okolie vás nebude mať rado a časom stratíte akýkoľvek vplyv. Snažte sa svoje okolie presviedčať argumentmi, naučte sa riadiť nepriamo a majte trpezlivosť. Zahoďte za hlavu neustálu konfrontáciu. Neustále priame riadenie vedie ku kontraproduktívnym výsledkom. Každý z nás sa musí naučiť byť autonómnym tvorivým prvkom v našom spoločnom svete, táka je naša podstata. Ak sa sami nebudeme vedieť riadiť/nebudeme vedieť žiť, darmo sa budeme spoliehať na druhého. Môžete si do vlády zvoliť kohokoľvek, aj človeka so schopnostami a dobrými úmyslami, ale ak má byť manažérom nevedomých, jeho výsledky nebudú vidieť a stanovené ciele sa nedosiahnu. Podľa mňa si problematiku uvedomujú aj iné civilizácie, preto sa snažia uvedomovať (vzdelávať, učiť k samostatnosti) vesmírny priestor (vedomé autonómne jednotky). Naša snaha by mala byť rovnaká. Fakt, že máme rovnaké možnosti a rozmnožovanie máme vo svojich vlastných rukách, je dôkazom našej slobodnej vôle a dobrého úmyslu iných civilizácii. Ktokoľvek, kto by chcel získať prevahu nad druhom, musí mu najskôr zabrániť v rozmnožení sa, znížiť jeho počet, jeho možnosti a tým pádom brániť k uvedomeniu sa. Zakladajte rodiny, uvedomujte/vzdelávajte/vedte k samostatnosti vašich synov a vaše dcéry. Rodina je základná bunka v ktorej vzniká progres v spoločnosti. Úroveň svojich vedomostí o riadení si preveríte, ak vychováte novú autonómnu jednotku (syn/dcéra), jej správanie v dospelosti, potom bude vašim zrkadlom. Podľa mňa zmyslom života je práve uvedomovanie priestoru. Čím je nás viac (čím je vedomého priestoru viac), a čím sme uvedomelejší, tým máme väčšie možnosti, väčšie schopnosti a tým rýchlejšie sa blížime k blahobytu a k utópii. Nebojte sa, strach (emócia) sa tiež využíva len ako nástroj riadenia. Vedomí človek sa nemusí ničoho báť. Pokiaľ oplývate vedomosťami, nezáleží na vašej východiskovej situácii, môžete byt aj otrokom, ale „na konci dňa“ budete vy, kto bude dominovať v riadení okolia. Ak vám vedomosti chýbajú, môžete vyhrať v športke aj x miliónov, vaše zdroje si neudržíte a „na konci dňa“ budete zase len otrok, ktorý je závislý na cudzom riadení.

Projekt:Z je jeden z pokusov ako uvedomeniu docieliť. Nie je to však jediný projekt, napr. v Rusku sa do toho pustili na profesionálnej úrovni. Odporúčam každému jednému z vás študovať „koncepciu sociálnej bezpečnosti“. Vyslovene ide o štúdium, pretože texty sú napísané dosť náročne, avšak problematiku riadenia spoločnosti rozoberajú dopodrobna.

Juraj Tušš