2/ Zánik náboženstiev

V úvode vám chcem pripomenúť našu rozmanitosť, rôznorodosť, jedinečnosť, nesnažte sa ma hneď ukameňovať kvôli môjmu bulvárnemu nadpisu :D. Chcem vám predostrieť môj pohľad na problematiku náboženstiev ako takých. Mať svoj vlastný pohľad a názor na svoju vieru, osobne pokladám za výsostné právo každého človeka. Každý sa, podľa úrovne svojho uvedomenia, prikláňa k myšlienkam, ktoré sú mu blízke.

V súčasnosti na svete pôsobí sedem hlavných náboženstiev, ktoré reprezentujú vieru väčšej časti populácie. Rozdielnosť medzi jednotlivými filozofiami je zjavná, aj keď je pravda, dajú sa v nich miestami nájsť spoločné prieniky. Osobne však vidím problém práve v ich počte. Veď ako môžem rozoznať, ktoré z náboženstiev je to pravé, ktorému mám veriť? Športový duch ( :D ) vo mne síce jasne hovorí, predsa to moje, predsa to, ktoré uctievajú moji rodičia, či starí rodičia, ale ak si chcem zachovať akú-takú objektivitu, výber vôbec nie je jednoznačný. Ich počet a zároveň rozdielnosť mi naznačuje, že v sebe JEDNOTLIVO neukrývajú celú pravdu. Na druhej strane som presvedčený, že v nich časť pravdy ukrytá určite je. Už dlhší čas si všímam na ľuďoch, ako prívetivo reagujú na pozitívne situácie v ich živote, zdá sa mi, akoby bolo prikláňanie sa k dobru (pravde, vedomosti) našou vrodenou schopnosťou. Doháňa ma to k domnienke, že v ľuďoch je zakódovaný morálny kompas, inak alegoricky, ľudia reagujú na svetlo a kráčajú za ním (za dobrom, vedomosťami) celkom prirodzene a automaticky. S týmto vedomím, ak sa pozriem na štatistiky, koľko ľudí sa prikláňa k jednotlivým náboženstvám, kde k najväčšiemu sa prikláňa 2,2 miliardy a k najmenšiemu 14 miliónov ľudí, ako by som mohol jednotlivo takéto množstvá hodiť do koša s tým, že sa mýlia? No jednoducho nemôžem, práve preto predpokladám, že v ktoromkoľvek náboženstve, ktoré má väčší počet nasledovateľov, sú pod rôznymi umeleckými jazykovými prostriedkami ukryté základné princípy fungovania nášho sveta. Neviem posúdiť, či vo všetkých náboženstvách dokopy je ukrytá celá pravda, čiže či všetky princípy fungovania reality sú rozdelené v rámci jednotlivých náboženstiev, alebo spolu zahŕňajú len časť pravdy. Neviem, ak vás to zaujíma, túto úlohu nechám na vás a na vaše štúdium :D. Berte pri študovaní na vedomie, že staré texty sú písané podľa jazyka a podľa vedomostí starej doby, preto nie je jednoduché, pre dnešného moderného človeka, spomínané princípy v náboženstvách nájsť rýchlym čítaním, je potreba sústredeného štúdia. Napadá mi otázka, či v tejto dobe má vôbec zmysel študovať princípy sveta, študovaním štúdií vychádzajúc zo zastaraných informácií? Nebolo by prospešnejšie pri hľadaní princípov využívať najmodernejšie poznatky? Na druhej strane načo začínať odznova? Myslím, že optimálna varianta je, ak poznatky získané sústredeným pozorovaním nášho dnešného sveta, budeme porovnávať s poznatkami našich predkov.

Možno ma chcete už dlhšie prerušiť a spýtať sa o čom to píšem, veď predsa medzi náboženstvami sú tak veľké principiálne rozdiely, že nie je možne uvažovať o pravdivosti všetkých z nich len na základe štatistiky. No áno, zdá sa to byť nemožné, je predsa skupinka náboženstiev, ktorá uctieva len jedného Boha, ďalšie náboženstvo má pre istotu tých bohov milión a viac, a dokonca keď rátam za náboženstvo aj ateizmus (čo je na polemiku), tak toto nemá žiadneho boha, ako sa potom opovažujem všetkým dávať alibisticky za pravdu? Z môjho pohľadu totižto slovo Boh, je len abstraktný pojem celku (ako v dnešnej dobe napr. slovo internet). Jedná sa o prepojenie ohromného množstva autonómnych jednotiek s rovnakým energetickým potenciálom (milión bohov a viac), ktoré medzi sebou komunikujú a pomocou spätnej väzby vytvárajú spoločný svet, čiže boh ako osoba neexistuje (ateizmus). Nech znejú moje myšlienky akokoľvek kacírsky, sami viete na princíp ich fungovania prísť sústredeným štúdiom jednotlivých náboženských teórií.

Osobne rád (alegoricky :D ) jednotlivé náboženstvá prirovnávam k mesiacu. K mesiacu v splne, ktorého svit v noci ľuďom pomáha, aby nezišli z cesty. Svetlo mesiaca, ktoré svieti na cestu, nereprezentuje jeho vlastné svetlo, je to len časť slnečného svetla, ktoré mesiac odráža. Preto má svit mesiaca zmysel len v období noci, ako náhle vyjde slnko ponad horizont a nastane deň, mesačný svit stráca zmysel.

S vysvetlivkami to môžem napísať nasledovne: Jednotlivé náboženstvá prirovnávam k mesiacu. K mesiacu v splne, ktorého svit (svetlo, pravda, vedomosť) v noci (v období nevedomosti) ľuďom pomáha aby nezišli z cesty (z cesty rozvoja). Svetlo mesiaca, ktoré svieti na cestu, nereprezentuje jeho vlastné svetlo (vlastnú vedomosť), je to len časť slnečného svetla (všeobecnej vedomosti), ktoré mesiac (náboženstvo) odráža. Preto má svit mesiaca zmysel len v období noci (v období nevedomosti), ako náhle vyjde slnko ponad horizont a nastane deň (odhalia sa všetky princípy fungovania reality), mesačný svit (vedomosti jednotlivého náboženstva) stráca zmysel.

Vravím teda, že náboženstvá majú svoj nepopierateľný význam v ranných obdobiach vývoja ľudstva (autonómnych jednotiek - vedomí), keď ešte nie sú všetky princípy fungovania reality známe, keď si ešte neuvedomujeme, že svet je tvorený našou spoločnou sieťou, kým si neuvedomujeme, že sami máme potenciál stať sa tvorcami svojej reality. Ako náhle začneme spolu spolupracovať, nastane deň a spolu pomocou zdieľania našich skúseností prídeme na všetky princípy fungovania reality. Podľa mňa v tomto momente náboženstvá sveta zaniknú. Ich existencia stratí význam. Nie však v tom zmysle, žeby mali prestať platiť princípy, ktoré sú v nich ukryté, to nie, princípy budú platiť aj naďalej (ich trvanie je nekonečné), ale už v rámci jednej všeobecnej pravdy, v jednom spoločnom celku, kde nebudú reprezentované svetlom mesiaca, ale svetlom slnka.

Práve teraz sa nachádzame na úsvite, kedy slnko pomaly vychádza. Prednedávnom sa napríklad dve popredné krajiny sveta, Rusko a Čína, rozhodli začať spolupracovať na projekte satelitného internetu, teda začínajú vytvárať sieť ktorá bude dostupná (najskôr regionálne, neskôr celosvetovo) pre každého a nebude závislá od stavby pozemnej infraštruktúry (ťahania káblov, stavby vysielačov a pod...). Veru, toto je budúcnosť, spájať ľudí a zaistiť čo najrýchlejšie šírenie informácií. Rýchlosť nášho rozvoja závisí od vývoja nových informačných technológií. Spolu tvoríme veľmi výkonnú sieť, je dôležité to pochopiť. Je veľmi optimistické, že sa ľudstvo na túto cestu vyberá. Čakajú nás výborné časy, som o tom presvedčený priatelia!

Juraj Tušš