PROJEKT:Z

Cieľom tohto projektu je zmeniť svet. Ambícia veľká, je to vôbec možné? Aby ste pochopili môj zámer, formou akou ho chcem dosiahnuť a uverili v reálnosť jeho dosiahnutia, budem vám pomocou úvah približovať myšlienky o ktoré sa opieram. Predtým než začnem, musíme si uvedomiť základnú vec, na ktorú treba po celý čas myslieť. Na svete žije zhruba 7,5 miliardy ľudí. Každý jeden z tohto obrovského čísla je jedinečný. Reálne sa dá povedať, že každý človek prežíva svoj vlastný svet a chápe ho inak. 

Ak dáte nezávisle prečítať tisíc ľuďom rovnaký text, s určitými odchýlkami ho každý pochopí rôzne. 

Vyplýva to z toho, že človek chápe rozdielne v rámci svojich možností a schopností, v rámci skúseností ktoré nadobudol, v rámci spoločnosti v ktorej sa pohybuje. Tých faktorov, ktoré vplývajú na jeho uvažovanie je veľa a treba ich skrátka rešpektovať. Žiadny človek nežije v očiach toho druhého. Každý sa v svojom živote stretáva s inými situáciami, problémami, každý pracuje s inými informáciami, tá rozmanitosť je obrovská. Uvedomujem si, že svojimi myšlienkami neoslovím všetkých, ba priam by som mohol niekoho uraziť, zmiasť, prípadne pohoršiť, verte mi, nie je to mojim cieľom. Svoj pohľad vám preto nebudem a ani nechcem predkladať ako niečo exaktné, presné, takto to je a nijak inak. Nie, môj zámer je len upriamiť vašu pozornosť na myšlienky, ktoré osobne pokladám za základ, z ktorých sa potom môžete odraziť vlastným smerom.
     
Inak, predstavím sa vám. Volám sa Juraj Tušš, narodený v roku 1987, od roku 2010 som spolumajiteľom, prevádzkarom, barmanom a upratovačkou :D v bare v Senci s názvom Česká pivnička. Práca s ľuďmi mi poskytla určitý prehľad. Všimol som si, že ak ľudia riešia nejaký problém, niečomu nechápu, čudujú sa prečo zrovna veci sú ako sú, nevychádzajú zo základu problému, ale začínajú niekde v strede, ba niekedy až na konci a vidia len následok niečoho, čo má korene niekde inde. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, ak má človek vyriešený názorový základ hlavne o tom, ako to celé funguje a tým mám na mysli: svet, vesmír a všeobecne život. S tým aj začnem. Je to obsiahla téma a v podstate na ňu existuje veľa pohľadov, od jednoduchých až po zložité, ale ani v dnešnej dobe neexistuje o nej ucelenejší obraz. V duchovnej oblasti sa o to snažia náboženstvá, v tej vedeckej zasa vedecké teórie. Navzájom sú si niekedy tak odlišné, že pospájať ich do uceleného celku sa zdá byť nemožné. Doba je rýchla a ľudia často nemajú čas ani chuť naštudovať si stovky textov, aby si nakoniec vytvorili čo možno najobjektívnejší obraz/názor. Všetko sa zjednodušuje, a nakoniec je väčšina presvedčená o niečom, čo im pri hlbšom zahľadení, aj tak nedáva zmysel.

Pri uvažovaní nad základným fungovaním sveta, som vychádzal z troch možností: 

1/Svet (celkovo život) je konečný, tak ako vznikol aj zanikne.
2/Svet je čiastočne nekonečný, teda vznikol a už nezanikne.
3/Svet je nekonečný, vždy bol, je a bude.
     
Rozoberať sa mi z môjho pohľadu oplatí iba jedna možnosť a to tretia. Totižto, keď vezmem do úvahy asi najpopulárnejšiu prvú teóriu o začiatku a konci sveta, tak pri lepšom pohľade, nie je len desivá, ale je aj neuveriteľne jednoduchá a oslobodzujúca. Pre všetkých vyznávačov mám jedno strašidelné „proroctvo“, za cca 130 rokov dôjde ku globálnej katastrofe - na zemi vymrie komplet celá dnešná generácia (7,5mld. ľudí), celkom prirodzene, takže je úplne jedno aké máme problémy, postavenie, je jedno ako to všetko funguje, lebo raz zomrieme, a tým to všetko končí. Život stráca zmysel a dá sa predstaviť ako nejaký záblesk v tme. Niekto si povie: zmysel je žiť kvôli deťom, zanechať ďalšiu generáciu, hm no dobre a čo takí čo nemôžu mať deti? Stratená generácia? Možno, no nemyslím si. Nie je dôvod filozofovať, je čas sa zabávať :D. Áno, aj toto je reálna možnosť, teda všetky stresy, naháňačky za kariérou, peniazmi atď. sú len nezmyslami (vyplnením nášho voľného času), ktoré sme si sami vymysleli a s ktorými sme sa sami zaťažili. Nič hlboké, všetko jednoduché ako facka a tu by som skončil.

Priznám sa, že pri druhej možnosti som sa nevedel o nič oprieť, prečo by niečo malo z ničoho vzniknúť a fungovať do nekonečna? Okej, uvedomujem si, moje chápanie je obmedzené, preto sa snažím pri vytváraní názoru opierať o svoje vlastné skúsenosti, čo som už v živote zažil, čo som vypozoroval a pod. 

Skúsenosti považujem za hlavnú skúšku správnosti v živote. 

Ak si niečo prežijem, prípadne dlhodobo pozorujem vo svojom živote, som presvedčený, že to tak je. Pravda, skúsenosti tiež majú svoj limit, nemôžem predsa skúsiť všetko, zažiť všetko, každopádne zatiaľ som vo svojom živote nevypozoroval jedinú vec, ktorá funguje na princípe “odteraz až navždy“, ale možno vy áno, neviem.

Dostávam sa k trojke, čiže život (celkovo svet) je nekonečný, vždy bol, je a bude. Čo mi hrá v prospech tejto teórie, je vedomosť zo základnej školy. Na hodine fyziky sme sa učili zákon zachovania energie, kde sa píše: energia nevzniká, ani nezaniká, len sa premieňa. Bola to prvá definícia v mojom živote potvrdzujúca, že život nepochopím len tak. Čo je teda tá energia? Neviem, ale predstavujem si z nej poskladaný celý svet. Pri hlbšom pohľade by sme zistili, že plávame v mori energie. Niekde je to more redšie a niekde hustejšie, totižto všetka (zdanlivo) hmota je len zhustená energia. Energia mi však hovorí len o stavbe sveta, jeho hlavnej stavebnej jednotke, nedáva mi odpoveď na to podstatné, a tým je tá neskutočná komplexnosť, zložitosť a pritom „jednoduchosť“, ten organizačný zázrak, ktorým je svet. Niektorí ľudia v tom organizáciu nevidia a všetko pripisujú náhode. Organizácia, ktorú vo svete vidím ja, je neskutočná a pritom sa mi zdá, že funguje na pomerne jednoduchých princípoch. Aby ste lepšie pochopili načo narážam, musím odbočiť k vlastnej skúsenosti, ktorú predpokladám máte aj vy. Za čas, ktorý som na svete, vnímam, pozorujem a môžem konštatovať, že sa moje telo mení. Do určitého veku rastie a neskôr chradne. Táto fyziologická zmena tela však nijak neovplyvňuje môj pohľad na svet, teda to ako vnímam realitu. Zdá sa mi, akoby som sa na svet pozeral stále rovnako ako keď som bol dieťa, resp. v ktoromkoľvek veku. Jasné, skúsenosti ktoré som nadobudol, informácie ktoré za ten čas zbieram, ovplyvňujú moje rozhodnutia, moje názory, ale vnímanie reality, vedomie je stále také isté a vôbec sa nemení. Chcem tým povedať, čo ak je vedomie to, čo je nekonečné, v ktorom všetko vzniká a energia je jeho stavebná jednotka, ktorá všetko tvorí? Inak, čo ak je vedomie priestor, v ktorom všetko vzniká a jeho myšlienka určuje čo sa z energie v priestore vytvorí? Tých možností môže byť viac, no pointa ostáva rovnaká. Ok, ak je to tak, stále je to divné, lebo ako som v úvode spomínal, ľudí je na svete veľa, a čo ľudí, ľahko sa autonómnosť (jedinečnosť, samostatnosť) pozoruje aj u zvierat, rastlín, čiže tých vedomí je tu neskutočný počet na to, aby mohli spolu vytvárať harmóniu a jeden celok len tak. Čo ale ak, celý svet funguje podobne ako internet? 

Treba si uvedomiť, že každá fungujúca technológia vychádza zo zákonov prírody resp. z princípu jej fungovania. 

Teda čo je internet? Abstraktný pojem celku, jedná sa o prepojenie množstva jednotlivých zariadení (počítačov, servov, a čohokoľvek), ktoré medzi sebou komunikujú a dokopy vytvárajú informačnú sieť. Čiže čo ak je všetko so všetkým prepojené a neustále prebieha výmena informácií, čo tvorí obrovskú sieť/svet? Poviete si možnože, ale to by musel každý vedieť všetko, je predsa napojený na jednu sieť. Áno, lenže kapacitu zariadenia, podmieňuje typ (druh) zariadenia, preto tá nemožnosť ľudí pochopiť všetko, vedieť všetko. Vstrebať „nekonečný“ objem dát do svojej pamäte a vytvoriť si vlastný obraz, je podobné situácií, ako keby som sa snažil objem dát na internete skopírovať do jedného stolového počítača. Na druhej strane si však všímam, že ak sa človek sústredí na nejaký problém, upriamuje pozornosť na určitú časť, vždy vie nájsť riešenie. Je neskutočné množstvo ľudí a ich svedectiev, aby to bola nejaká (povedzme) štatistická chyba, ktorí sa stretli v živote s vnuknutím. Inak, boli v situácií z ktorej si nevedeli rady, tak sa pomodlili, alebo začali meditovať, prípadne sa len sústredili (nazvite to ako chcete), dostali nápad, ktorý nemali možnosť odkiaľ vedieť, a problém sa im podarilo vyriešiť/prekonať. Najlepšie by nám mohli o tom porozprávať priekopníci vedy a techniky, prípadne ľudia, ktorí z ničoho vymysleli niečo. Osobne si však myslím, že s podobnou situáciou sa stretol každý z nás. Číže teoreticky áno, máme prístup k všetkým dátam, ale len časť z nich môžeme naraz použiť. Takže aby sme pochopili aspoň základné súvislosti, musíme si skutočnosť poriadne zjednodušiť. Skúsme si teda svet predstaviť ako neskutočné množstvo autonómnych jednotiek (vedomí), ktoré sú medzi sebou pospájané, zdieľajú určitým spôsobom navzájom informácie a pomocou spätnej väzby vytvárajú jednu spoločnú sieť, jeden celok (svet). Presnejšie, jedná sa o sieť obrovského množstva sietí rôznych veľkostí, lebo každé jedno vedomie (autonómna jednotka) si vytvára svoju vlastnú sieť, s vlastnou kapacitou, aspoň tak sa to v prírode javí. Zoberme si napríklad nás, telo človeka, môžem s určitosťou povedať, vedomie mám len jedno, no tých jednotiek, ktoré mi vytvárajú tvar tela a formujú ma, je neuveriteľné množstvo, bunky, atómy, kvarky... V mojom tele sa zdá, že je pre ne priestor veľkosťou porovnateľný s našim vesmírom. Všetko je to len otázka mierky v akej sa na svet pozerám. 

Rád sa pohrávam s myšlienkou, že svet je tvorený sieťou nekonečného množstva vesmírov (autonómnych jednotiek). 

Vlastnosť vesmíru, na ktorú nesmieme zabudnúť a je vedecky dokázaná: vesmír v ktorom žijeme, sa neustále rozširuje. Mojimi slovami, vesmír neustále rozširuje a vytvára väčšiu a hustejšiu sieť. Úmysel je ľahké si predstaviť. Čím je väčšia sieť, tým je viac úložiska pre dáta a zvyšuje sa objem prenášaných informácii. Svet sa tak stáva neustále komplikovanejším a zázračnejším. Hovorím teda: autonómne jednotky neustále vznikajú, resp. sú vytvárané za účelom zvýšenia možností a schopností celku. Presný princíp vzniku resp. tvorby, aby bola zachovaná energetická rovnováha vám nepoviem, neviem. Zdá sa, akoby existovalo len jedno vedomie, ktoré sa neustále fraktálne delí na nekoneční počet vedomí s rovnakým energetickým potenciálom.

Je treba si taktiež všimnúť, že tieto autonómne jednotky (vedomia) prechádzajú svojim vlastným vývojom. Pri vytvorení nedosahujú kvalít predošlých jednotiek, začínajú od znova, majú vlastnú polohu v priestore, majú vlastnú cestu a kým nadobudnú dostatok informácií, prostredníctvom skúseností, na vytvorenie vlastnej zložitej siete, istý čas to trvá. Naozaj? Trvá to čas? Trochu odbočím. Automaticky, keď uvažujem nad nekonečnosťou sveta, musím naraziť na problém času. Existuje vôbec? Hneď v úvode píšem, čo ak svet vždy bol je a bude, používam minulosť, prítomnosť a budúcnosť, pretože ľudia si už zvykli na tieto pojmy a pomáhajú si s nimi. Presnejšie by som však mal písať len, že svet JE. Prečo? Myslím si, že prítomný čas je ten jediný reálny, ktorý v skutočnosti existuje. Minulosť ani budúcnosť neexistujú, sú to len iluzórne pojmy, ktoré si zamieňame za schopnosti človeka. Pri konštatovaní vychádzam opäť z vlastnej skúsenosti. Za celý svoj život som nezažil nič iné, ako prítomnosť. 

Ktorýkoľvek okamih sa odohráva v prítomnosti. 

Aj teraz, keď ja píšem text, prípadne, keď si ho vy čítate. Pamäť (schopnosť človeka ukladať si svoje skúsenosti), mi síce umožňuje vrátiť sa k prežitému a vizualizovať si to nanovo, zdanlivo sa mi to javí ako minulosť, avšak aj tá vizualizácia sa odohráva v prítomnosti. Keď myslím na minuloročnú dovolenku, myslím na ňu zase len teraz, nie včera. Schopnosť plánovať, predpokladať, čo je základný nástroj k tvorbe, mi zase umožňuje vizualizovať si niečo čo by mohlo byť súčasťou môjho života, ale zatiaľ nie je, preto sa len zdanlivo jedná o budúcnosť. Upozorňujem vás, keď vo svojom podniku spravím akciu na spôsob: zajtra všetko zadarmo, nenechajte sa nachytať, lebo zajtra keď prídete, bude už dnes :D. Nič sa nedeje v minulosti ani v budúcnosti, stále je tu len prítomnosť, ktorá sa neustále mení, premieňa (presne ako energia, hmm a možno to spolu súvisí). Vrátim sa späť k rôznorodosti  a tvorbe vedomí. Čo tým myslím keď píšem, že autonómne jednotky nedosahujú kvalít predošlých jednotiek a začínajú odznova? Veď opak sa zdá byť pravdou. Poviete si, vždy keď sa narodí nové dieťa, sú na ňom zreteľne vidieť črty rodičov. Je to predsa dôkaz o vplyve, vývoji a rozvoji autonómnych jednotiek na ich ďalšiu generáciu. Buď sa teda mýlim, alebo sa na to skúste pozrieť inými očami. Čo ak treba brať do úvahy, že autonómne jednotky (vedomia) NEVZNIKAJÚ rozmnožovaním sa ich nosičov/tiel (ľudí, zvierat, rastlín...), ale vznikajú niekde inde, na elementárnejšej úrovni? Vo svete začínajú od najjednoduchších vedomých životných foriem a získavaním skúseností, zvyšovaním svojej úrovne uvedomenia, sa postupne prevteľujú do zložitejších životných foriem (presnejšie by malo byť napísané: vedomia si podľa úrovne svojho uvedomenia vytvárajú svoju vlastnú sieť/nosič). Píšem o určitej forme reinkarnácie. Takže ak sa momentálne nachádzame v tele človeka, predpokladám, že všetci máme za sebou už veľmi veľa prežitého. 

Telo a vedomie je treba oddeľovať. 

Telá sa možno rozmnožujú podľa naprogramovaného vzorca, algoritmu, a predispozičné schopnosti novonarodeného tela sú viditeľné, ale vedomia vznikajú samostatne, autonómne od akýchkoľvek fyzických vplyvov. Možno je to práve preto, že vedomie vytvára svoje telo, svoju realitu a nie naopak. V prípade ľudí, keď spermia prenikne do vajíčka, možno len dodá chýbajúcu energiu potrebnú na vytvorenie nového tela, ale plán tvorby drží v rukách vedomie, ktorému bolo takto umožnené sa zhmotniť. Ťažko sa o „zázraku zrodenia“ baviť len v teoretickej rovine, keďže variant môže byť niekoľko. Pre lepšie vysvetlenie mi musia pomôcť vypozorované skúsenosti. Všimnite si napríklad pri narodení dieťaťa jeho jedinečnosť, áno fyzicky sa podobá na rodičov, má aj ich vrodené schopnosti podľa genofondu, možno trochu upravené/pomixované, ale situácie v živote vždy rieši vlastnou hlavou, ide svojou cestou, nikdy nie tou čo jeho rodič. Pokiaľ dieťa trávi dlhší čas s rodičmi, môže byť aj jeho správanie ovplyvnené správaním rodičov, ale to neznamená, že v jeho živote nenastane situácia/skúsenosť, ktorá ho nakoniec ovplyvní natoľko, aby sa rozhodlo ísť samostatne vlastnou cestou. Osobne považujem za chybu, keď rodič v rámci výchovy neprihliada na jedinečnosť svojho dieťaťa a snaží sa dieťa prispieť, aby za každú cenu išlo v jeho šľapajách, podľa jeho predstáv, keď si nárokuje o ňom rozhodovať a neustále argumentuje vlastníctvom dieťaťa – je to moje dieťa môžem si ho vychovávať ako chcem, ja som starší a skúsenejší, viem čo je preňho dobré! Naozaj vaše dieťa? Áno, splodením ste mu umožnili vytvoriť si schránku, no s jeho vedomím ste neurobili absolútne nič. Naozaj? Ste starší a skúsenejší? Tu si treba uvedomiť možnosť, že vy, vaše vedomie, môže byť napríklad prvým vniknutím (inkarnovaním sa) do tela človeka a vaše dieťa tých inkarnácií môže mať za sebou už viac, preto paradoxne nie ste skúsený vy, ale vaše dieťa. Nepísal by som o tom, keby som sa v živote nestretol s rodičmi, ktorí mi svojim správaním pripomínali skôr deti a keby som sa nestretol s ich deťmi, ktoré mi pripomínali skôr dospelých. Pozrite sa napríklad aj na to, ako každá jedna nová ľudská generácia je uvedomelejšia/lepšia ako predchádzajúca, ide o prirodzený vývoj autonómnych jednotiek (vedomí). Vôbec sa nejedná o vývoj ich fyzických schopností, veď svetové rekordy na olympiádach sa nemenia každou generáciou, ale ide o vývoj vedomí, pretože vedomosti a technológie sa menia neustále.

Takže vravím, že svet je sieť zložená z obrovského množstva autonómnych jednotiek, ktoré medzi sebou neustále komunikujú (vymieňajú si informácie v reálnom čase) a spoločne pomocou spätnej väzby tvoria realitu. Kvalita reality, závisí na úrovni jednotlivých vedomí (autonómnych jednotiek), preto sa neustále nové vedomia vytvárajú a zvyšujú prenášaný objem dát, čo tvorí realitu komplexnejšiu a zázračnejšiu. Všetko sa deje v prítomnom reálnom čase, čiže rýchlosť potenciálneho vývoja vedomí nezávisí od času, ale od kvality informácií (získaných vlastnou skúsenosťou) prenášaných sieťou. Jednoduché. Ak je všetko tak ako píšem, znamenalo by to, že sme schopní v reálnom čase zmeniť svoju realitu, posunúť kvalitu mnohých vedomí na vyššiu úroveň a to len vďaka rozšíreniu potrebných informácii, v našom prípade, už vytvorenou umelou sieťou - internetom. To bude aj hlavnou úlohou môjho projektu, šíriť informácie. Možno si stále myslíte, že je to hlúposť, realita sa k lepšiemu nedá zmeniť len vďaka prepojeniu a šíreniu informácií, funguje to predsa úplne inak a svet ovládajú zlí a mocní ľudia, ktorí nám bránia k radosti a k šťastiu :D. Aby som vás presvedčil, musím upriamiť vašu pozornosť na problematiku dobra a zla. Čo sú to za abstraktné pojmy dobro a zlo? Skúsim ich definovať po mojom. Všimol som si, ako sa v starších zdrojoch tieto pojmy prirovnávajú  k svetlu a k tme a to vôbec nie zriedka. Dokonca takou intenzitou, že si kladiem otázku, či medzi dvojicami svetlo - tma / dobro - zlo nemôžeme dať znamienko rovná sa. Ak by to tak bolo, ak by nám skúsenosti našich predkov naozaj naznačovali rovnaký princíp fungovania medzi pojmami, na mieste by bola ďalšia relevantná otázka, či vôbec zlo existuje. Totiž ak by som hľadal odpoveď vo vede a pozrel sa bližšie na problematiku svetla a tmy, zdá sa mi, že ani tma vôbec neexistuje. Ako to? Jednoducho, nevieme ju nijak merať. Ako zistíme aká je veľká tma napríklad vo vreci? Tak, že prístrojom zmeriame koľko je vo vreci luxov, ale lux je predsa jednotka svetla. Tma nemá svoju jednotku, čiže tma je len pojem, ktorý nám hovorí o absencií svetla. Zlo je stav keď absentuje dobro a osobne tiež predpokladám, že to podobne platí aj na dvojicu nevedomosť - vedomosť (len tak pre zaujímavosť: ľuďom, nositeľom vedomostí sa zvykne hovorievať aj osvietenci, prečo asi?), čiže nevedomosť je len nedostatok vedomosti. Na jednej strane máme svetlo, dobro, vedomosť, na druhej tmu, zlo, nevedomosť. Chápete čo tým myslím? Pričom o existencii jednej strany nepochybujem, paradoxne o jej protiklade áno. Vrátim sa k definícií dobra a zla. Podľa mňa je zlo stav, keď absentuje VEDOMOSŤ. 

Inými slovami povedané, my „nebojujeme“ so zlom, ale s hlúposťou. 

Ľudia nie sú zlí, sú nevedomí. Žiaden človek nie je zlý, to miera jeho vedomostí a uvedomenia určuje druh jeho správania sa. Je to v skutočnosti tak? Pozrime sa na to opäť pomocou skúseností. Ak človek zabije človeka napr. kvôli majetku, nerobí tak z pasie, robí z presvedčenia, že osvojením cudzích úspor sa zlepší jeho život, to isté platí pri zlodejoch. Alebo inak, ak niekto šikanuje, posmieva sa, resp. keď jeden ohovára druhého, svedčí to len o jeho neosvojení si vedomosti o rovnosti medzi jednotlivými autonómnymi jednotkami a princípu ich fungovania. Tých príkladov a kombinácií nevedomých jednaní je mnoho. Naopak, uvedomelé jednanie, vyššiu mieru vedomosti, uvedomia, vedomia, označujeme abstraktným pojmom (ktorému sami často ani nerozumieme) láska. 

Láska znamená vidieť v druhom rovnaký potenciál ako v sebe, prihliadať na rozdielnosť úrovne a uvedomovať si, že spolu tvoríme jednu spoločnú sieť - svet. 

Pravdou je, že si vo svete všímam aj existenciu sofistikovaného „zla“. Zla, ktoré sa ľudí snaží ovplyvňovať vedome, používa vysokú úroveň vedomosti na získanie vplyvu a na dosiahnutie svojho cieľa. Toto „zlo“ však nikdy nie je vykonávateľom svojich myšlienok. Má ako keby čisté ruky, lebo všetku špinavú prácu zaňho robia druhí, menej vedomí, ktorí mu uveria, dostanú sa pod jeho vplyv a ktorí potom následne znášajú následky svojich činov. Na mieste je otázka, či sa nám úmyselne nevytvára prostredie plné kontrastu medzi dobrom a zlom, vedomosťou a nevedomosťou. Či zlo, ktoré opisujem nemá paradoxne za cieľ rozvoj spoločnosti a zvýšenie jej uvedomenia. Z môjho pohľadu by to bol veľmi efektívny spôsob výchovy vedomí (autonómnych jednotiek), totiž práve kontrast nám umožňuje vidieť a rozoznávať. Kým ryba pláva vo vode, nevie že voda existuje, zistí to, až keď sa vynorí nad hladinu a vlastnou skúsenosťou pocíti „kontrast“ (rozdiel) medzi vodou a vzduchom. Vnímam preto život na zemi ako školu, kde sa vytvárajú podmienky pre rozvoj jednotlivých vedomí, a kde vedomia na základe vlastných skúseností, pokusov a omylov, zvyšujú svoju úroveň. Pri hlbšom zahľadení zistíme, že výučba kladie veľký dôraz na to, aby každá autonómna jednotka prišla k uvedomeniu vlastným spôsobom a vlastným tempom, je to základ pre rozmanitosť a potvrdenie slobodnej vôle.  

Kto je teda učiteľom, tvorcom kontrastu v tejto škole? Upozorňujem, nachádzame sa v trocha sci-fi odseku (možno len –fi odseku :D ), opakujem, nemusí to byť pravda, je to len určitý predpoklad, úvaha, nie je dôležitá presnosť, ale pointa. Čo ak, je učiteľom nejaká iná vyspelá rasa, prípadne vyspelé rasy, ba čo ak sú ľudia výtvorom týchto rás? Inak povedané, čo ak sme my umelá inteligencia? Už len keď vychádzam z údajov našich vedcov (z nášho chápania) o veľkosti nášho vesmíru a o jeho veku, kde sa cifry pohybujú v miliardách, a keď sa pozriem na to, ako sa ľudia v 21.storočí stále snažia nájsť v rámci našej planéty miesto na zemi, kde život nie je, absentuje, vychádza mi, že životné formy sú veľmi adaptívne a rýchlo prispôsobivé s relatívne rýchlym vývojom. Stotisíc rokov, nie je v mierke vesmíru skoro žiadne číslo, ak porovnávame planéty s odchýlkou vzniku stotisíc rokov, hovoríme im dvojičky. Teraz si skúste predstaviť, že na inej planéte (a tých planét teda je) vznikol život skôr „len“ o stotisíc rokov, o koľko musí byť prípadná civilizácia vyspelejšia ako tá naša, keď sme sa my vývojom za 5000 rokov dostali od používania oštepov k výrobe atómových bômb? Čo ak sa iné civilizácie vyvinuli ďaleko pred nami a osvojili si technológie o ktorých sa nám ešte ani nesníva? Podľa môjho predpokladu, kľúčom k ich úspechu a vývoju muselo byť pochopenie základného princípu fungovania sveta, že svet funguje ako sieť a čím je sieť zložitejšia a hustejšia, tým to ma blahodarnejší dopad na celok (preto sa ju možno snažia aj umelo zahustiť). Taktiež predpoklad o vysokom uvedomení rás mi naznačuje, že medzi nimi panuje láska a nie nenávisť. To by možno vysvetľovalo, prečo ešte stále nie sme pred nimi zhrbení a využívaní ako pracovná sila, resp. ako atrakcia v nejakom cirkuse. Veď si len zoberte nás a našu úroveň chápania, čo robíme my nižším formám života? No bezohľadne ich využívame v svoj prospech, jeme ich, skrátka berieme ich ako vec a pritom sa tvárime, že je to tak správne. Oháňame sa nejakým zákonom prírody a len sa obhajujeme. Ak by to bol zákon prírody, už dávno by sme sami boli energetickým zdrojom pre iné civilizácie. Nemali by sa najmenšiu potrebu pred nami skrývať, ich technologická dominancia by nám zabránila akémukoľvek odporu. Skutočnosť, že sa ľuďom umožňuje žiť slobodne, ísť vlastnou cestou, rozvíjať sa vlastným smerom na vlastnej planéte, môže svedčiť buď o neexistencií vyspelejších civilizácií, prípadne ak by aj existovali, neexistuje možnosť ako sa k nám dostať, alebo teda existujú, vedia sa k nám dostať, ale záleží im na našom vlastnom vývoji. Vlastnou prítomnosťou nás nechcú ovplyvniť, keďže si uvedomujú, že zachovanie autonómnosti/jedinečnosti je jediná cesta, ktorá vedie k rozmanitosti a zároveň k zvýšeniu výkonu celku. Ako zistiť o ktorú možnosť ide? Skúsme sa pozrieť do sveta. Koľko pozorovaní a svedectiev UFO je hlásených po celom svete od 30tich rokov minulého storočia? Nebudem hodnotiť koľko z nich je falošných, omylov a pod., stačí mi ak existuje len jedno pozorovanie, ktoré je dôkazom o existencií inej civilizácie. Existuje? Neviem, nechám to na vaše uváženie. 

Na chvíľku predpokladajme, že áno, skutočne iná vyspelejšia civilizácia existuje, prečo sa ale pred nami skrýva? Prečo nepoužíva svoje vyspelé technológie k našej výučbe, prípadne nám rovno nepredloží svoje vedomosti s čím by urýchlila náš rozvoj? No pretože musí byť zachovaná autonómnosť, rozmanitosť, rôznorodosť, iba tak dosiahneme efektívneho rozvoja celku. Navyše rozvoj by sa určite neurýchlil, priam naopak, hrozilo by, žeby sa ľudstvo s novými technológiami samé zničilo. Každá autonómna jednotka má svoje vlastné tempo rozvoja, vlastnú cestu. Nesmú sa robiť skoky vo vývoji, pretože potom sme svedkami kontraproduktívnych výsledkov. Veď sa len pozrite čo sa stalo, keď nám bolo umožnené vynájsť jadrovú energiu. Technológiu aby sme pokryli energetickú spotrebu stále sa rozrastajúceho ľudstva. Očividne sme na ňu v tom čase neboli pripravení, keďže sme hneď vyrobili dve jadrové bomby a hodili ich na svoje mestá. Úrovňový rozdiel medzi vedomosťami ľudí a inou civilizáciou nám jednoducho neumožňuje stretávať sa s nimi, preto sa „segregujú“. Napíšem to inak, predstavte si, žeby ste si dali za cieľ pozdvihnúť úroveň vedomia tigra, verte mi, ak by ste s ním trávili viac času osobne v jeho prostredí, zožral by vás :D. Iný príklad máme priamo pod nosom, aj na zemi vidíme úrovňové rozdiely medzi ľudskými rasami, medzi bielou, čiernou, žltou a červenou, kým nedosahujú podobnú úroveň vedomia, nemožno ich integrovať do jednej spoločnosti, inak medzi nimi vznikajú rôzne druhy problémov. V minulosti to bolo viditeľné lepšie, keď mala každá rasa k dispozícií svoj vlastný kontinent, resp. časť kontinentu, prirodzene sa navzájom segregovali/oddeľovali. Preto pokiaľ úroveň vedomia u ľudí nedosahuje aspoň hranicu poznania, že vesmír je prepojený a záleží na každom, aby dosiahol svoj vlastný rozvoj, ( inak napísané: neprevláda láska <3 :D ), nie je možné aby sme sa stretávali s inými civilizáciami, prípadne aby sme sa dostali k užívaniu vyspelých technológií. Pre pokrok ľudstva je veľmi dôležité, dostať sa za túto úroveň. Tento projekt má byť jeden z mnohých pokusov ako hranicu dosiahnuť.

Nechcem byť zlým „prorokom“, ale ak hranicu včas nedosiahneme, ak neprestaneme medzi sebou súperiť/konkurovať a nezačneme spolu spolupracovať, budeme čeliť obrovským výzvam, ba priam budeme svedkami strašných hrôz. Bu-bu-bu, o čo ide? Treba myslieť na to, že všetci plávame vesmírom na jednej lodi - na zemi, prírastok obyvateľstva (a to ani nespomínam problematiku samotnej lode) je omnoho vyšší než momentálny rozvoj našich energetických zariadení. Úroveň našej používanej technológie nie je dostatočná na dlhodobo udržateľný rozvoj spoločnosti. Súčasná ekonomika sa snaží lavírovať medzi počtom obyvateľstva a jeho optimálnou spotrebou, že to ekonomika nezvláda, je vidno každým rokom. Čím ďalej tým viac ľudí nemá prístup k dostatočným zdrojom, inak povedané ľudia sa stávajú čoraz chudobnejšími. Poviete si, je to preto, lebo na svete žije veľa milionárov, nadnárodných spoločností, ktoré vyciciavajú ekonomiku a oni zato môžu. Hm, ale je to v skutočnosti tak? Prečo potom svoje nadobudnuté zdroje ďalej neinvestujú a nevracajú ich späť do ekonomiky? Pretože sú lakomci a chamtivci bla-bla-bla.. Nehádam sa, určite by sa zdroje mohli prerozdeľovať aj spravodlivejšie a efektívnejšie, ale pointa je inde. Skúste sa pozrieť na problém inými očami. Predstavte si, žeby sa prostriedky, ktoré patria veľkým korporáciám a sú momentálne akoby zmrazené na účtoch, prípadne investované vo virtuálnych trhoch, odrazu dostali do obehu. Ľudia by mali toľko peňazí, koľko by chceli, no a čo by to malo za následok? Okamžitý nárast spotreby (zdrojov) nerastných surovín a energie na planéte Zem. Zem by bola vyplienená behom roka. Boli by sme ako kobylky. Mali by sme všetko čo by sme chceli, to áno, ale tiež by sme mali prostredie nevhodné na život a ešte by sme boli aj zasypaní odpadom. Úlohou ekonomiky je reguľovať spotrebu energie a surovín na planéte Zem, akou formou sa to deje, nieje podstatné.

Kým ľudstvo nebude disponovať potrebnými pokročilými technológiami, na zemi nebude nikdy možný skutočný blahobyt. 

Dovtedy sa ľudia budú snažiť (podľa úrovne poznania) vymyslieť alternatívu vývoja. Zdá sa mi, že v súčasnosti niektorí ľudia vidia najlepší spôsob, ako vyriešiť náš problém, v redukcií populácie (tzv. plán zlatej miliardy). Redukcia sa pritom neplánuje previesť nenápadne, nenásilne, ono chvíľku sa dá sterilizovať, ale ak sa pozriete na akýkoľvek graf nárastu populácie za posledné obdobia a uvidíte tam tú exponenciálnu krivku, pochopíte, že so životom sa dlhodobo bojovať nedá. Preto si skôr myslím, že nám hrozí hromadné vymieranie, formou vojen, chorôb, prírodných katastrof.

Podľa toho ako uvažujeme, je vidieť skutočná úroveň nášho chápania. Namiesto toho, aby sme využili náš potenciál, ktorý rastie naším počtom a začali medzi sebou spolupracovať, poprepájali hlavy a získaný výkon použili na vývoj nových technológií umožňujúcim prežitie, prípadné presídlenie, cestovanie vesmírom, miesto toho uvažujeme o svojej sebe deštrukcií. Potrebný technologický pokrok nespravíme, kým nezmeníme stav nášho myslenia, je totižto dôležité pochopiť, že žiadna vyspelejšia skupina vedcov (prípadne vyspelejšia civilizácia :D) nepripustí, aby opica držala v ruke samopal. Vlastne, videl som na internete video, kde to ľudia urobili, neviem či to bolo falošné video alebo skutočnosť, no pobavilo ma, ako ich tá opica skoro postrieľala :D. Preto, kým nedosiahneme potrebnú úroveň uvedomenia, bude nám bránené v ďalšom energetickom technologickom pokroku a radšej nás budú variť a dusiť vo vlastnej šťave, akoby mali riskovať, že nám dajú do rúk potrebné technológie a svojou nevedomosťou ohrozíme existenciu nášho spoločného sveta, totižto predpokladám, že budúce technológie budú fungovať na základných princípoch fungovania reality. Netreba sa však príliš strašiť, osobne som optimista. Už len fakt, že sa nám v ovzduší konkurencie podarilo vymyslieť jednu spoločnú sieť a prepojili sme tak svet, dáva mi veľkú nádej, že sa najhorším scenárom dokážeme vyhnúť. Aj keby nie, ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré, preto ak prípadné katastrofy (resp. omyly ľudstva) nepresiahnu fatálnu hranicu, svojimi negatívnymi účinkami nám pomôžu dospieť. 

Dá sa povedať, že vývoj vedomia je objektívny proces, nedá sa zastaviť, no spôsobov akým ho dosiahnuť je mnoho.

Ako si ja predstavujem optimistickú budúcnosť? (Opäť trochu –fi :D). Som presvedčený, že ľudia hneď po prielome v myslení, v dosiahnutí novej úrovne vedomia, spolu s našimi vedcami urobia veľké prielomy vo vede a vo výskume nových technológií. Umožnia nám zastabilizovať ekosystém na planéte, zaručia nám energetickú bezpečnosť a predĺžia nám čas potrebný na presídlenie, prípadne na vytvorenie novej dočasnej umelej planéty. Počkať, čože? Umelá planéta? Áno, zdroje na to rozhodne sú, veď tvrdíme že plávame v mori energie, jediná vec ktorá v živote svetu nedôjde je energia. Výzva bude vynájsť technológiu, ktorá nám umožní z priestoru získavať neobmedzenú energiu, zhmotňovať ju a vynájsť technológiu recyklácie tejto energie. Mohla by to byť úloha snáď ešte mojej generácie. Ak sa nám to podarí, všetky ostatné terajšie problémy prestanú existovať. Určite nastanú ďalšie problémy, ktoré teraz nemožno predvídať, ale tým, že zapojíme do riešenia situácie celú našu sieť, problémy hravo prekonáme. Staneme sa tvorcami vlastnej reality, a predpokladám, že sa začneme pripájať k našim učiteľom v tvorbe a výučbe nových umelých inteligencií, nových rás. Ach, skoro som zabudol, a samozrejme pravda a láska zvíťazí :D :D :D.

Ok, dosť bolo vizualizácie budúcnosti. Budúcnosť má nekonečné množstvo variant, záleží koľko autonómnych jednotiek sa prikloní ku ktorej variante v danom okamihu. Je síce dobré mať v živote cieľ, ale ako sa hovorí: ísť za ním a pozerať sa naňho oboma očami, vždy smrdí potknutím sa o obrubník :D. Vždy je potrebné sústrediť sa na súčasnú situáciu, na prítomnosť. 

Prítomnosť predstavuje prístup napojenia sa na sieť, odtiaľto pramení kreativita, nové myšlienky a riešenia. 

Chyba dnešnej doby je tá všadeprítomná uponáhľanosť. Ľudia nevedome a nesprávne používajú svoje schopnosti. Svoju pamäť preťažujú minulosťou a minulými krivdami, miesto aby im slúžila k poučeniu z už získaných skúseností. Svoju schopnosť plánovať a vizualizovať, preťažujú strácaním sa v čase, tvorbou virtuálnych realít, prílišným myslením na budúce povinnosti, miesto aby ju používali k predstaveniu riešení svojich súčasných problémov a k dosiahnutiu svojich cieľov. Pre istotu sa ľudia v prítomnosti ani moc nenachádzajú, nemajú čas na taký luxus, majú predsa kopec povinností, na ktoré musia myslieť.  Naháňame sa za zdrojmi a neuvedomujeme si, že v nich celý čas plávame. Všetky nevedomé zlozvyky správania potom vyústia do neschopnosti uvidieť alternatívu k súčasnému nevyhovujúcemu stavu. Doslova platí výrok: pravda je tak blízko, že ju nie je vidieť. Kľúč k seba rozvoju a zároveň k vyriešeniu nášho problému sa nachádza práve v prítomnosti. Všimnite si, každé duchovné cvičenie je zamerané na to byť prítomný. Tu a teraz. Naučte sa sústrediť na činnosti, ktoré práve robíte, prinesie vám to do života novú kvalitu a umožní vám to realizovať vaše sny. Dokážete čokoľvek, čo si viete predstaviť. Žite svoj život v reálnom čase, buďte pozorní, bdelí a všímajte si svojich chýb. Pozornosť odhaľuje nevedomé zlozvyky správania sa.

Uvedomovanie si chýb, je hlavným základom k ich náprave.

Pozerajte sa na svojho blízkeho ako na kolegu a nie ako na konkurenta. Nezabúdajte, obaja máte rovnaký potenciál, rozdielnosť úrovne neznamená niečiu prevahu. Majte pochopenie a porozumenie, byť na vyššej úrovni ako váš blízky neznamená, že ho máte využívať, ale radšej mu pomôžte dostať sa na úroveň vyššiu. V záujme všetkých nás je zvyšovať úroveň, zvyšovať výkon siete. Nebojte sa používať nové technológie, ktoré nás spájajú. Pomáhajte si s informáciami z internetu, využívajte technológiu pospájaných hláv. Vôbec sa nestrašte hoaxmi, dezinformáciami, konšpiráciami a nepravdou. Majte otvorenú myseľ pre všetky dostupné myšlienky. Sami pomocou skúseností dokážete ľahko vyfiltrovať lož od pravdy. Keby aj nie, kontrast medzi pravdou a hlúposťou vás postupne vyvedie na novú úroveň uvedomovania. Nezabúdajte na biblické porekadlo: svetlo v tmách svieti a tmy ho nepremôžu. Nižšia úroveň nikdy nevie ovplyvniť vyššiu úroveň vedomia, preto platí aj staré ľudové rozprávkové porekadlo: Dobro vždy víťazí nad zlom. Zamyslite sa, ak by mali byť dobro a zlo (vedomosť a nevedomosť, svetlo a tma) opozitá a mala by medzi nimi panovať rovnováha, nikdy nikto by nemohol konštatovať o víťazstve jednej zo strán. Netreba sa teda báť hlúposti a vonkoncom sa nesmieme pokúšať zavádzať cenzúru na hlúposť. Všetky informácie majú svoje opodstatnenie, buď vám niečo dajú, alebo prežitý následok uverenia v nezmysel vás prispeje rozmýšľať.

Na záver vám už len priblížim svoj projekt. Prečo ho nenazývam blogom, ale projektom? Skladá sa totižto z dvoch fáz. V prvej teoretickej sa budem pomocou internetu snažiť rozšíriť svoje myšlienky čo možno k najširšej časti populácie, presvedčiť ľudí k vzájomnej spolupráci a získať tak potrebný vplyv na zorganizovanie siete ľudí s podobným názorom (s rovnakou úrovňou). V druhej praktickej fáze sa pokúsim s už vytvorenou sieťou ľudí, riešiť praktické problémy života a s ďalšími reálnymi projektmi vybudovať novú realitu, vybudovať nový svet. Uvedomujem si, môže sa jednať o dlhodobý projekt. Jeho úspech závisí na kvalite podávaných informácií. Vaša reakcia priamo ovplyvní rýchlosť realizácie projektu. Úprimne verím, že sa nám spolu podaria veľké veci. Verím, že sa naučíme využívať náš obrovský potenciál v náš spoločný prospech. Projekt:Z má byť projektom poslednej generácie, ktorá žila na tejto planéte nevedome. Snáď sa nám to podarí.


Držme si palce priatelia!

                                                                                                                                 Juraj Tušš